o stromoch, o mne, kontakty a priatelia

Ak nejaká informácia je nepravdivá, neúplná alebo tu vôbec nie je, prosím kľudne mi píšte na: darystromov@gmail.com

 Ďakujem :)


A



Agát - Agát biely - Robinia pseudoacacia 

Agát je u nás cudzinec, prišiel z Ameriky asi pred 300 - 400 rokmi, keď ho sem doniesli francúzsky záhradníci ako okrasnú drevinu. Jeho schopnosť výnimočne sa adaptovať na nové prostredie a ujať sa aj na zdegradovaných pôdach, z neho robí inváznu drevinu. Je to asi jediný strom u nás, ktorý má vo svojom dreve prirodzene zelenú farbu. Nájdeme aj zlatú, bielu, žltú, okrovú, hnedú bo aj čiernu, a ešte keď sa toto všetko krásne vyleští a zvýrazní olejom (ja používam ľanový zmiešaný s včelím voskom), tak to je paráda. A tá výrazná kresba, hlavne pri koreňoch, konároch, zrastoch, rozvetveniach a rôznych "poruchách". Obzvlášť zaujímavá je vlnkovitosť, ktorá vzniká, ak strom rastie na veternom stanovišti. Drevo je to veľmi tvrdé, húževnaté a pevné a ak je kus bez konárov, dosť ľahko sa štiepe, čo pri práci spôsobí nemalé, občas aj nemilé prekvapenie... Triesky alebo štepiny sú totiž dlhé a niekedy vedia vytrhnúť drevo tak, že vznikne dierka či priehlbeň a treba to potom opravovať. Keď je poriadne vysušený, dobre sa brúsi a dá sa vyleštiť až úplne do "faktželeskla". No dosiahnúť to aj na priečnom reze, to chvíľku potrvá... Pri leštení s vulkanickými hubkami sa mi stalo, že mäkšie časti dreva (tzv. letné drevo) som vybrúsil viac ako tvrdšie (tzv. zimné drevo) a povrch ostal taký zvlnený, čo nie je nepekné, ale niekedy nežiadúce. Pri brúsení agát zaujímavo vonia. Taký kyslastý zápach. Je to kôli vyskému obsahu triesloviny. Tá spôsobuje aj to, že ak robíte z čerstvým, respektíve nie úplne vysušeným drevom, tak vám to pekne zafarbí ruky. Načierno. Nie je to škodlivé, ale potrvá to pár dní kým vám prestanú v obchode alebo na úrade pozerať na ruky... Tá istá trieslovina (jej obsah v dubovom dreve je podstatne vyšší) spôsobuje aj to, že agátové drevo je veľmi odolné voči poveternostným vplyvom. Jeden vinohradník mi vravel, že agátové stĺpy vydržia v zemi bez akejkoľvek impregnácie aj 20 rokov. Neskúšal som, ale verím. Nechutí veľmi ani rôznym "drevožrútom", len je potrebné odstrániť kôru. To včak spôsobí, že pri sušení dosť praská. a to fakt že dosť. Ale ak ho porazíte(český výraz pre vyrežete) v správnom období a uložíte na správnom mieste a obdaríte správnou dávkou trpezlivosti, odmení sa vám drevom, ktoré je nádherné, kvalitné, tvarovo stabilné. V minulosti bolo využívané aj ako koly do plotov, drevené klince do drevených lodí, ako banské drevo a agátové násady na náradie sú hádam najodolnejšie. Niekde som ale čítal, že sa z nich robia mozole oveľa viacej ako napríklad z jaseňových, alebo z hickory. Mne sa robia zo všetkých,. A ešte mi napadá, že má toto drevo vysokú výhrevnosť porovnateľnú z dubom, či bukom. 


B


Báza

Borievka

Borovica

Brest

Breza

Buk - Buk lesný - Fagus sylvatica

Je to nádherný strom. Asi najznámejší a najpočetnejší u nás. Vytvára typické husté porasty, do ktorých neochotne púšťa iné dreviny. V nejakej knihe prirovnali bukový les ku katedrále. Myslím, že je to výstižné. Jeho strieborné rovné kmene sú ako piliere podopierajúce strechu, ktorú vytvárajú jeho husté a navzájom sa dotýkajúce koruny. Táto masa lístia zachytáva takmer všetko slnečné žiarenie, čo spôsobuje, že v lete je prechádzka touto katedrálou príjemne chladivá. Mám rád, keď na jeseň to množstvo lístia padne na zem a ja s ním môžem brodiť, niekedy až po pás, ako v mori... Slovami Václava Větvičky: „Kolik listů má strom? Inu, jeden až mnoho. Tak mnoho, že porazí-li se osmdesátiletý buk, nahradilo by jeho listový aparát, onu továrnu na čistý vzduch, teprve 1500 mladých, osmi - desetiletých boučků.“ ...Všetko toto lístie po opade tleje a vytvára humus... Buk nezabúda ani na lesnú zver. Počas semenných rokov dokáže buk vyprodukovať množstvo bukvíc, čím nasýti jelene, srny, veveričky, hlodavce, diviaky a aj rôzne vtáčiky... Aj preto sa buku vraví matka lesa. Jeho drevo je kompaktné, tvrdé, veľmi svetlé, s nádychom do ružova, typické nepravými dreňovými lúčmi - to sú tie hnedé pásiky na pozdĺžnom(tangenciálnom) reze. Na stredovom(radiálnom) reze tvoria krásne zrkadielka. Farebnú monotónnosť "narúša" častý výskyt nepravého jadra. Sú to tmavohnedé až čierne škvrny, ktoré však nemajú veľký vplyv na mechanické vlastnosti. Aj keď je toto drevo dosť pevné a tvrdé, voči vlhkosti, hubám a " drevokazcom" nie je veľmi odolné. Padnuté v lese na zem vydrží nanajvýš 1-2 sezóny. Napadnutie hubou vytvára nádherné kresby, a dá sa to využiť na výtvarné práce, mechanicky je ale už nepevné. Zdravé a suché drevo sa dobre opracováva strojmi, dobre sa reže, brúsi, sústruží, lepí, morí... Možno si to neuvedomujeme, ale s bukom sa stretávame denne v rôznych podobách. Madlá na zábradliach, vareška, parkety či všadeprítomný nábytok z bukovej dyhy... Ale asi najvýraznejším prínosom tohto stromu v nábytku je jeho špecifická vlastnosť. Po naparení je ohybný a po následnom uschnutí si zachová tvar. Tak vznikli tonetky...



C


Céder

Stavba lodí, kompaktné, ľahučké ale prekvapivo pevné drevo. Dobre odoláva poveternostným vplyvom, používa sa aj na obklady domov. V kanade aj na stavbu celého dobu.

Cyprusy

Ide o vždy zelené ihličnaté stromy alebo kríky rastúce najmä v teplých oblastiach severnej pologule.


Čremcha obyčajná Prunus Padus

Tento strom sa u nás vyskytuje hlavne tam, kde je vlhko, najmä v spoločnosti vŕb, jelší, či jaseňa. V spoločnosti týchno stromov, ktoré sú trošku známejšie, možno po väčšinu roka čremchu prehľadnúť, je trošku nenápadná. Avšak na jar, v apríli a máji, keď kvitne, možno ju spoznať podľa výrazných bielych strapcovitých kvetov. A hlavne podľa sladučkej vône. To majú radi aj včielky. Čremcha je významná medonosná drevina. Patrí do rovnakej čeľade ako slivka, či trnka a zrejme preto je jej drevo veľmi tvrdé a trvanlivé. Používa sa, aj keď nie často, v rezbárstve a na výrobu pažieb zbraní. 



D


Drieň

Dub

Dôstojnosť, dlhovekosť, dominancia, dubové drevo...

Duglaska


G


Gaštan

Ginko


H


Hloh

Hrab

Hruška


J


Jabloň 

Jarabina

Jaseň

Javor

Javorovec

Jedľa

Jelša


L


Lieska

Lipa


M


Moruša


O


Orech

Orgován


P


Pagaštan

Pajasen

Platan


R


Rešetliak


S


Slivka

Smrek

Smrekovec

Svíb


T


Tis

Topoľ

Tuja


V


Vŕba